Nedávno som mala v rámci jednej prednášky možnosť spracovať veľmi zaujímavú tému a musím sa priznať, až ma zamrazilo akú hĺbku to všetko má a aký je to potenciál na zdieľanie. Keď sa nad tým všetkým zamyslím, tak sme sa veľmi vzdialili od mnohého, čím sme boli obdarení, pretože naše inštinktívne vzorce nám neslúžia len na to, aby sme vedeli prežiť a množiť sa. Ale aj na to, aby nás viedli k tomu, ako sa postarať o seba, o potomkov, vyhnúť sa nebezpečenstvu, ale i vyliečiť sa, pretože naše telo nás vždy smeruje tam kam treba a dáva nám veľmi veľa signálov.

Image by Freepik

A teda akú silu má dotyk, objatie a starostlivosť druhého?

Začnem trosku opačne a moja otázka znie... Aký dopad môže mať taktilná deprivácia a teda nedostatok dotyku v mladom detskom veku? 

A čo myslíte, je to prechodný alebo trvalý stav? 

Tak žiaľ, je to stav dlhodobý a trvalý. Skoré zanedbávanie, nedostatok stimulu, dotyku a taktilnej starostlivosti vedie k zmenám na mozgu, z čoho je zistené, že mozog je v takomto prípade menej vyvinutý. A práve limitom je neuroplasticita mozgu, ktorá sa vyvíja len do určitého veku a v mnohých vývinových štádiách je predurčená k určitým stimulom. Ak k nim neprichádza, mozog sa dostatočne nevyvíja a tento stav je po čase nemenný.

"Myšlienka, že všetko sa dá vyliečiť bez ohľadu na to, aké máte skúsenosti, nie je nevyhnutne pravdivá, aj pri najlepšej starostlivosti môžete stále vidieť známky skoršej nepriaznivosti."

(Edmund Sonuga-Barke)

Deti z prostredia bez lásky a dostatočného stimulu

Je zistené, že tí, ktorí mali nedostatok stimulu, kontaktu, objatí, nosenia v skorom veku, majú značné kognitívne ťažkosti, celkovo majú mnoho problémov s osvojovaním si poznatkov a poznávaním nového. Tie sa však dajú čiastočne stimulovať v dospelosti, ale k úplnej náprave sa málokedy podarí dôjsť. Častým výskytom je porucha pozornosti a ADHD, no jedným z najzávažnejších je znížené IQ a štrukturálne zmeny na mozgu, čo však závisí od dĺžky trvania taktilno-senzorickej deprivácie. Pri extrémnych stavoch sa zistili úbytky v mozgovej hmote približne o 8,6% a teda dá sa povedať:

...čím väčšia deprivácia, tým menší mozog...

Detský mozog v extrémnych podmienkach...

Je pozoruhodné ako komplexne pracuje náš mozog, ktoré oblasti sú s čím prepojené a ako spolupracujú obe hemisféry. Pri extrémnych podmienkach je zasiahnutých viac oblastí a tým je čelový lalok, amygdala, aj hipokampus. To znamená, že pri nedostatku stimulácie a vyššie popísaných faktorov sú pri dozrievaní stenčované časti čelovej, spánkovej a temennej oblasti, taktiež sú zasiahnuté riadiace funkcie mozgu, sluchové a vizuálne spracovanie a čiastočne aj pamäť. Postihnutá je aj amygdala a emočná oblasť. 

Prečo sa to vlastne deje? 

Takýto mozog má nedostatok skúseností a stimulácie, je vystavený vysokej hladine stresu a stresových hormónov, ktoré iným spôsobom vytvárajú synapsie a štruktúru mozgu. Takéto dieťa má nedostatok alebo neisté pripútanie a väzbu k bazálnej osobe a taktiež trpí na nedostatočnú sociálnu interakciu. 

Aké sú predpoklady do budúcnosti?

Dospelý s nedostatkom týchto podnetných stimulov prežíva vyššiu mieru úzkosti, časté sú depresie, objavuje sa psychopatológia, duševné poruchy a taktiež neurovývinové poškodenie.

Takže dieťatko hlavne v prvých dňoch a mesiacoch potrebuje pre plnohodnotný a zdravý vývin taktilný a senzorický kontakt, dotyky a dostatočnú stimuláciu zmyslových vnemov, kedy by čo najviac malo byť v blízkej prítomnosti materskej osoby, či už sa to týka spánku, uspávania, dojčenia a celkovej dennej starostlivosti. 

S láskou

Zdroje:

• Glasper, E.A. (2020). Romania's Forgotten Children: Sensory DeprivationRevisited. Comprehensive Child and Adolescent Nursing, 43(2), 81-87. https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/24694193.2020.1735250

• Haradon, G., Bascom, B., Dragomir, C., & Scripcaru, V. (1994). Sensory functionsof institutionalized Romanian infants: a pilot study. Occupational TherapyInternational, 1, 250-260. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/epdf/10.1002/oti.6150010405

• Mackes, N.K., Golm, D.,Sarkar, S., Kumsta, R.,Rutter, M., Fairchild, G., Mehta, M.A., & Sonuga-Barke, E.J.S. (2020). Early Childhood deprivation is associatedwirt alterations in adult brain structure despite subsequentenvironmentalenrichment. PNAS, 117(1), 641-649. https://doi.org/10.1073/pnas.1911264116

• https://www.theguardian.com/science/2020/jan/06/severe-childhood-deprivation-reduces-brain-size-study-findsGlasper, E.A. (2020). Romania