Stoj a prvý krok

Posledným vývinovým a doslova KROKOM v prvom roku života dieťatka je prvý krok. Berme to opäť trošku s rezervou, u niektorých detičiek to príde trošku skôr a u niektorých neskôr. Aj to závisí na temperamente dieťatka a jeho zvedavosti, genetike, a mnohých faktoroch. Ak to bude aj neskôr, nie je potreba paniky. Opäť len treba sledovať všetky prejavy a ak vidíme, že dieťatko prosperuje, reaguje, je vnímavé a má záujem o okolie, interaguje, malo by byť všetko v úplnom poriadku.

Akonáhle dieťa spevnie a bude schopné samostatného sedu, žabky a lozenia, pravdepodobne sa začne veľmi rýchlo šplhať v postieľke alebo popri nábytku. To je pred stupeň samostatného kroku. V tomto období dieťa spevňuje naďalej chrbticu, svaly nôh, rúk a brušné svalstvo. Preto je nesmierne dôležité nechať stáť dieťa toľko, koľko ono samo vládze a to vtedy, kedy ono samo vstane. Takže je veľmi dôležité, aby sa dieťa samoregulovalo a ostalo stáť iba toľko, koľko jeho telo vládze a môže. Ak ho začneme držať a stať viac, ako by ono samo mohlo, prichádza k mnohým preťaženiam a nesprávnym  pohybovým návykom.

Častá chyba, ktorá sa vyskytuje

Chôdza s pomocou je niečo, čo by som verejne zakázala a to nielen kvôli zdraviu dieťaťa, ale aj zdraviu rodičov. Chôdza by mala, tak ako sed, či lozenie, byť samostatná. V rámci schopnosti a výdrže dieťatka. Dieťa by sa malo samé odvážiť na prvý krok. A čo je paradox, ak dieťa naučíme na kroky s oporou, k samostatnému kroku dôjde oveľa neskôr a mimo to zhoršujeme a zaťažujeme jeho pohybový aparát. Pri chôdzi s oporou:

• sa mení ťažisko dieťaťa

• ruky a ramená sa preťažujú

• chrbtica sa prehýba do luku

• brušné svalstvo je povolené a vypučené

• ramenné kĺby sú v neprirodzenej a závesnej polohe

• nášľap dieťaťa je iný a môže viesť k vonkajšej chôdzi alebo chôdzi na špičkách

• zapájanie svalov a symetria pohybu je obmedzená

• krčná chrbtica ide do predsunutia a visu

• dieťa sa učí nesprávne vzorce chôdze

Trpí aj rodič:

Mimo, to rodičia nie sú na tom o nič lepšie. Skláňanie nad dieťaťom, ohnutá chrbtica, zlý postoj, zlé ťažisko vedie k problémom s chrbticou a preťažením svalov chrbta, šije a možným bolestiam hlavy. Tento starý ale nesmierne obľúbený zlozvyk, nie je vhodný a dobrý ani pre rodičov a už vôbec nie pre dieťa.

Ako to čo najlepšie rozvinúť?

Už som Vám tých návodov dala habadej, takže určite už teraz tušíte, ale:

• Nechajte dieťa nech si samo reguluje, čo už chce, vládze a čo ešte nie

• Naznačujte, ale netlačte a nesiľte do ďalšieho zlepšenia, ak si dieťa ešte niečo osvojuje 

• Čím dlhšie bude dieťa trénovať jeden úkon, tým ho bude lepšie ovládať a používať, nehovoriac o spevnení tela a pohybového aparátu.

• Každé dieťa má svoje vlastné tempo, svoj vlastný biologický plán a mozog v tom celom hrá dôležitú úlohu. 

• Ak dieťaťu zoberieme možnosť samostatného kroku, v mozgu sa inak pospájajú synapsie, príde k iným návykom, nevhodnému postupu a nepríde k hormonálnej odmene zvanej úspech!

Takže ako inak, menej je viac!