Psychomotorika 9-12

Od pohybu k zreniu mozgu

Čím je pohyb náročnejší, tým viac sa v mozgu prepájajú mnohé synapsie a spojenia. A spájajú sa nielen so samostatným pohybom, ale s vnímaním priestoru, gravitácie, synchronicity pohybu, s rovnováhou a to všetko aj s prežitkom a uvedomovaním. Dieťa za rok prechádza z plného podvedomého fungovania a používania pohybu na postupne viac a viac vedomé a cielené. To všetko si musí vyskúšať, prežiť a osvojiť. Tak poďme si to ešte trošku pozrieť...

Mozog dieťatka do prvého roka a od prvého roku

Do jedného roka života mozog dieťaťa veľmi nasáva, vníma, objavuje, spoznáva. Po prvom roku života sa akoby obratom dieťa začína prejavovať a zisťovať, že môže veci robiť aj samo. Jeho mozog si začína uvedomovať, že je samostatná bytosť a chce robiť veci po svojom. Je to súčasť vývinu a zrenia dieťatka.

Mnoho detí po prvom roku akoby vymenili:))) To milé, usmiate, dobré naladené bábätko, ktoré bozkávame a fotíme od rána do rána, dnes môže presadzovať viac menej všetko a už len obyčajné obliekanie, môže byť problém. Opäť prízvukujem, že u jedného to môže byť viac a u druhého menej, ale aj tento posun sa objaví. Dieťa začne presadzovať svoju vôľu a bude chcieť veci robiť podľa seba. Nazýva sa to obdobie egocentrizmu.

Aj preto odporúčam, aplikovať všetko potrebné a pre Vás dôležité, práve v tomto období, kedy dieťa ešte veľmi nerozlišuje medzi ja a ty. A ani mozog dlhodobo nezaznamenáva veci, ktoré sa opakujú, Čo tým myslím? Že čím skôr dieťa niečo naučíme alebo odnaučíme, či potrebujeme odnaučiť, tým rýchlejšie sa to podarí a dieťa nebude prechádzať cez ťažké situácie, v ktorých mu už v zmene začne brániť ego a lepšie fungujúca pamäť. Ego a prvý egocentrizmus sa totižto začne objavovať po prvom roku, kedy dieťa začne skúšať hranice, svoju autoritu, autonómiu a presadzovať seba. V tomto náročnom období sa potom veľmi ťažko učia nové veci, obzvlášť ak ich my dospelí nerobíme. Napríklad my nesedíme na nočníku, tak je možné že ani dieťa nebude chcieť, no zároveň toalety sa ešte môže báť, lebo je veľká, vysoká a neznáma. 

Takže ak zvažujete nový krok, alebo zmenu teraz je čas. Rýchlejšie ju zvládne a nová skúsenosť veľmi rýchlo nahradí tú starú.

Zmena a ako na ňu?

Veľmi ľahko a jednoducho sa môže stať, že ste nikdy nechceli použiť napríklad cumlík, ale bolesti bruška, alebo problémy s dojčením prosto zariadili, že sa cumeľ vo vašej rodine udomácnil. A teraz si poviete dokelu, najvyšší čas s tým seknúť. 

Čo je úžasné, že určitá naučená skúsenosť dieťatka v tomto veku je síce silná, ale nová skúsenosť a nová asociácia dokáže relatívne rýchlo nahradiť tú starú. Môžete sa rozhodnúť, či zmenu budete vykonávať pomaly a postupne, môže byť však komplikovanejšia alebo to zmeníte náhle a bez veľkého otáľania. Môžem aj zo svojej skúsenosti povedať, že často je najväčší problém v nastavení zmeny v nás rodičoch. Pretože vidíme tie najhoršie scenáre, plač, nespokojnosť a vôbec sa nám do nich nechce. No potom keď sa to udeje, povieme si, to fakt? Len toto? Áno, často len toto...

Napríklad odúčanie od cumľa s ktorým dieťa zaspáva...

• Ak už sa na zmenu nastavíte, tak ju aj vykonajte...

• Zmeny plánu, stres, Vaša neistota len umocňuje neúspech a dieťa to cíti

• Zmenu skúste aplikovať bez veľkého plánu, ideálne v danej situácii, kedy Vás napadne "že teď by to šlo"

• Pomôže Vám s tým Vaša intuícia, lebo práve ona vybrala situáciu, kedy to fakt pôjde

• Moc nad tým neuvažujte, to znamená, že to proste urobte a zotrvajte v tom

• Ak si chcete byť istá, cumeľ vyhoďte a nebude možné ho ponúknuť

• Vyberte si radšej doobedie alebo obed, keď je dieťa viac pokojné

• Ak sa Vám to cez deň podarí, večer si už nemusí spomenúť

Je možné, že pri vykonaní takejto zmeny, budete potrebovať niečím "prehlušiť" očakávanie alebo plač, či náhradnú asociáciu. Môžete dieťatku dať malú hračku na spanie, alebo upokojenie, alebo zmeniť niečo v rituáloch, spať spolu alebo pustiť (nie mobil ani TV) hovorenú rozprávku, jemnú hudbu, spievať, držať za ruku, ísť na prechádzku, kde dieťa zaspí pri pozorovaní okolia napríklad. Závisí to samozrejme aj od temperamentu dieťatka, ale celkovou zmenou sa bude menej sústrediť na "výpadok cumlíka".

Čím rýchlejšie a presvedčivejšie sa k tomu postavíte, tým menej stresu sebe aj dieťatku pripravíte. A to sa netýka len cumľa, ale aj spánku, režimu, rituálov, hygienických návykov a pod.

Cesta k samostatnosti

Toto obdobie bude prinášať mnoho výziev Vám aj Vašim drobcom. S prelomom prvého roka, dieťatko bude chcieť robiť všetko samo. Je jasné, že mu nie všetko a možno nič, hneď len tak nepôjde. Ale rovnako ako mu to nepôjde, môže byť z toho nervózne a v hneve. V tomto prípade je dobré aplikovať takú zlatú strednú cestu a nájsť spôsob alebo postup ako dieťatku (nie urobiť za neho) ponúknuť pomoc, ale tak, aby časť činnosti mohlo a vedelo spraviť samé. 

Napríklad dieťatko neoblečieme, ale ponúkneme mu, že mu bundu podržíme a iba nasmerujeme ručičku a ono si ju samo oblečiene. Alebo dieťatko nevyzujeme, iba mu topánočky rozopneme a necháme, ukážeme, počkáme, ako si ich vyzuje samo. Je to veľmi podobný spôsob, ako som Vám popisovala učenie zliezania z postele. Ukážeme čo, nasmerujeme, ale necháme na dieťatku aby postupne našlo spôsob ako.

• Môže sa stať, že keď niečo dieťa začne robiť a nebude chcieť Vašu pomoc

• Keď mu to však nepôjde, môže začať nervačiť, kričať, plakať, niečo hodiť o zem

• Potom mu môžete ponúknuť pomoc a je možné, že ju najprv odmietne, no po chvíľke ju príjme

• Nájdite spôsob, aby dieťatko cítilo, že mu "len" pomáhate a že veľa z danej činnosti môže urobiť samo 

  
  

Opakovanie matka múdrosti!

V tomto období začne pravdepodobne obdobie nekončiaceho sa opakovania a opakovania. Veľa vecí bude potreba veľa a stále vysvetľovať a opakovať, kým si dieťatko vytvorí návyk a ako také porozumenie. Jednak, že bude stále viac a viac zvedavé, ale začne stále viac objavovať zákony prírody, sveta a aj našej trpezlivosti:) Pre mňa bolo obdobie po prvom roku až do ukončenia tretieho roka veľmi náročné, lebo som mala pocit, že moje usmerňovanie, prosenie, vysvetľovanie a "zákazy", nemajú zmysel a nič sa nemení. Nie možno okamžite, ale vo všeobecnosti a z dlhodobého hľadiska určite.

Čo je však dôležité a čo by som chcela podotknúť, že by dieťa vždy malo vedieť dôsledok svôjho správania a to ideálne už od obdobia prvého roka. Ak budeme za dieťa "ošetrovať" a obaľovať jeho správanie, ako aj ospravedlňovať, vybavovať, "utierať", upratovať, dieťa sa nenaučí, že každé správanie má nejaký výsledok a dôsledok. Môj syn si nedá povedať a ani si nikdy nedal. Málokedy som ho však vedela ochrániť pred "pádom na hubu" a zistila som, že to je pre neho jediným (áno žiaľ jediným) učiteľom toho, kedy je schopný pochopiť, ako funguje svet a zákony fyziky, prírody a gravitácie. Každý pád je najlepšia škola. Niekto sa učí z chýb iných a niekto potrebuje svoje vlastné na to, aby zistil, ako to celé funguje...

Často si myslíme, že dieťa ochránime pred "nešťastím", pádom, čímkoľvek, no ak ich nenaučíme padať, nikdy nebudú vedieť vstať a postarať sa o seba. Nebudú vedieť čeliť výzvam, nebudú vedieť ponaučiť sa z chýb, z pádov, vedieť začať odznova a prevziať zodpovednosť zo to, čo chtiac, nechtiac spravili. Viem, že je to možno teraz téma trošku dopredu, ale mám už pubertálneho syna a viem, koľko z toho, čo sa deje dnes, som "zanedbala" a podcenila vo veku malého chlapčeka a to aj v dobrom aj v zlom.

Na záver...

Nikdy si prosím nič nevyčítajte. Či sa Vám to zdá alebo nie, robíte všetko najlepšie ako viete. A po bitke je každý generál, no pred ňou nikto. Všetci sa učíme z vlastných chýb, ale to je súčasť nás všetkých. Rodičovstvo je naozaj ťažké a občas ideme formou pokus omyl. Učíme sa každým dňom a každou situáciou. Neexistuje jediný a instantný návod na všetky deti a ani na všetkých rodičov... Ale ak v tom celom bude otvorené srdce, pôjde to.