Chvála & Pochvala & Ocenenie

Pochvala je vyjadrenie uznania alebo obdivu za výkon a samotný výsledok, no často môže viesť k obavám zo zlyhania alebo odmietnutia. Na rozdiel od pochvaly, práve ocenením snahy budujeme sebavedomie dieťaťa. Pretože pochvala je zameraná na výsledok a vonkajší svet a ocenenie je zamerané na úsilie dieťaťa, na proces a dieťa samotné. 

Pochvala vyzerá napríklad takto:

"Ty si ale šikovný"
"Si výborný spevák"
"Si najkrajšie dievčatko"

Pochvala hovorí o zrealizovanej úlohe, o tom aké je dieťa, je to posudzovanie a hodnotenie dieťaťa.

Prečo nie pochvala?

• Zdrojom pochvaly je vonkajší svet a nie dieťa.
• Posilňuje závislosť vo vzťahu, závislosť na ohodnotení.
• Výskumy ukazujú, že keď deti očakávajú alebo predvídajú odmenu, zameriavajú sa na ňu a klesá ich výkon.
• Odmeny v konečnom dôsledku znižujú kvalitu činnosti alebo zábavy, či zmysel tvorenia, lebo nie je vykonávaná pre činnosť samotnú, ale pre získanie pochvaly a možnej odmeny.
• Chvála učí deti, aby namiesto zážitku flow, vyhľadávali uznanie a proces sa mení.
• Deti sa necítia byť podporované, ale hodnotené a posudzované.

Ocenenie vyzerá napríklad takto:

"Páči sa mi, ako si sa snažil."
"Vidím, že si dnes fakt zamakal."
"Som rada, že sa ti to podarilo a dokončil si ten obrázok."

Ocenenie podporuje motiváciu, je zamerané na vlastné zdroje a pocity dieťaťa, oceňujeme jeho snahu, je dobrý pocit, alebo ak dieťa urobí niečo nové...

"Zdá sa, že sa Ti to páčilo..."
"Si spokojná, že si sa k tomu odhodlala!"

Prečo oceňovať?

Ocenenie vytvára korektný a vyvážený vzťah, v ktorom uznanie môžete otvorene vyjadriť aj pomocou vlastných pocitov:

"Páči sa mi, ako si vybrala jednotlivé farby na ten obraz"

Ocenenie podporuje sebaúctu a zároveň aj naše prejavenie záujmu. Hovorí o tom, že sa zaujímame o dieťa ako také:

"Rada si vypočujem ten príbeh celý"
"Vidím, že sa Ti svoj obraz páči, zaujíma ma, čo všetko na ňom je"

• "Nakreslila si dom, strom a psa, použila jemne odtiene farieb, cely papier si pokryla farbami a sústredila si sa na drobné detaily, ako vetvičky, psí chvost aj škridle na streche."

Chválenie a hodnotenie dieťaťa

Pri hodnotení dieťaťa mu komunikujeme často aké je alebo ako nejakú úlohu zvládol či nezvládol. Vyjadrujeme náš názor na dieťa. Nezameriavame sa na to čo urobil, ale ako to urobil a aké dieťa je. Hodnotenie popisuje prívlastkom činnosť, správanie a často aj výzor dieťaťa. 

Aj napriek tomu, že sa pochvala aj povzbudenie sústredia na pozitívne správanie a celkovo sa javia, že majú rovnaký význam, pochvala podporuje závislosť dieťaťa tým, že ich učí sa spoliehať na vonkajší zdroj kontroly a motivácie. Preto mnoho dospelých dnes nepracuje pre vnútorné naplnenie a zmysel činnosti, ale pre zárobok alebo vyššie ohodnotenie a nie na sebakontrolu a vlastnú vnútornú motiváciu, akou je napríklad dobrý pocit, naplnenie alebo osobná spokojnosť s výsledkom samotným.

Pochvala alebo hodnotenie, je snaha motivovať dieťa vonkajšou odmenou. Výsledkom je, že rodič vlastne komunikuje tento zámer: 

"Ak urobíš toto, a bude to dobré, odmením ťa tým, že si to všimnem a ocením to."

Nadmerné používanie pochvaly má v konečnom dôsledku negatívny dopad, pretože ak dieťa jedného dňa z akéhokoľvek dôvodu prestaneme chváliť, nebude mať zdroj odkiaľ čerpať a bude mať pocit, že zlyháva už len tým, že ho nikto neocenil. Deti sa týmto učia, že ich hodnota závisí na názore iných. Pochvala hodnotí cenu dieťaťa a je zameraná na vonkajšie oceňovanie, nie na vnútornú kvalitu.

/ Majú ma radi len keď som dobrý?

/ Mám hodnotu len ak dostávam jednotky!

/ Hodnotenie je presmerované na dospelého, namiesto na dieťa

Povzbudenie alebo ocenenie

Zameriava sa na vnútorné hodnotenie a účasť dieťaťa. Podporuje rozvoj vlastnej motivácie a sebakontroly. Povzbudzujúci rodičia učia svoje deti prijímať nedostatky, učiť. sa z vlastných chýb, ktoré sú výborným zdrojom učenia sa a rastu, učia sa dôverovať si a cítiť sa užitočné v tom čo robia.

Zdroj aj z teórii Filiálnej terapie

Skúste...

Keď budete najbližšie komentovať snahu dieťaťa, skúste sa vyvarovať hodnoteniu výsledku ich činnosti. Pokúste sa po tieto dni vo svojom slovníku obmedziť používanie hodnotiacich slov ako "dobrý, výborný, úžasný, šikovný, krásna". 

Nahraďte ich slovami povzbudenia, ktoré pomôžu deťom veriť si viac. Povzbudenie sa zameriava na snahu a dá sa vždy použiť. Deti, ktoré cítia, že ich úsilie je povzbudené, ocenené a uznané bez ohľadu na výsledok, si budujú vytrvalosť a odhodlanie, javia sa v živote ako schopné riešiť rôzne problémy.

Ak sa dieťa teší z výsledku a prejavuje emóciu, nalaďte sa na dieťa a rovnakou emóciou opíšte, čo dieťa prežíva:

• "Si na to veľmi hrdý!"

Natrénujte si povzbudzujúce frázy, ktoré oceňujú snahu!

• "Zvládol si to!"
• "Podarilo sa ti to!"
• "Tvrdo si na tom pracoval!"
• "Nevzdal si sa, až kým si na to neprišiel!"
• "Pozri sa na ten pokrok, čo si dosiahol!"
• "Už máš polovicu úlohy (zadania) za sebou a ako rýchlo si to stihol!"

Povzbudzujúce frázy, ktoré vyjadtujú dôveru!

• "Verím ti, prídeš na to!"
• "Zdá sa, že máš plán!"
• "Ako Ťa poznám, tak viem, že to zvládneš!"
• "Zdá sa že vieš veľa o ..". (doplňte)

Povzbudzujúce frázy, ktoré oceňujú pomoc!

• "Ďakujem Ti za pomoc!"
• "Ďakujem, bola to od Teba pomoc!"
• "Cením si, že si..."
• "Vážim si, že si..."
• "Máš talent na..."
• "Môžeš mi s tým pomôcť?"