Keď muž zmení pohľad na pôrod...

Nech je tento príbeh pre vás inšpiráciou...

Keď sa stretnem s novým párom, vždy si musíme sadnúť, mať rovnaké predstavy, sympatie a dôveru. Nepracujem a nemôžem naplniť očakávania páru, ktorý ma diametrálne odlišný názor a verí opačným veciam ako ja. Nie som schopná v tom prípade plne odovzdať všetko tak, aby to bolo danému páru prospešné a bezpečné. Toto je ďalší príbeh, kedy sadli veci ako "riť na šerbel", ktorý pre Vás zdieľam so súhlasom oboch rodičov"

Najlepším prepojením spolupráce a naplnenia očakávaní je to, ak mňa a moju prácu, najčastejšie žena, už nejakú dobu sleduje a vidí, cíti, počuje a taktiež vníma, čo hovorím, ako a aké sú moje názory a odporúčania. Vtedy je najväčšia istota, že si doslova sadneme a všetko dopadne ako má. Pretože v pôrodnom procese a pri výchove detí, je dôležité mať rovnaké presvedčenie a osobu, ktorej bezpodmienečne dôverujem a na ktorú sa môžem v tomto obrátiť. A aj o tom je tento príbeh...

Poznávame sa aj ja cez prednášky...

A tak to bolo aj u Majuš! Poznala ma z príspevkov, z prednášok a webinárov. A keď to zrazu začne do seba všetko zapadať, informácie sa začnú dopĺňať a zrazu zistíte, že Vám to dáva celé zmysel a je Vám to blízke, chcete vedieť zrazu všetko... Tak sa nakoniec prihlásili s manželom na kurz. A aj tam býva občas kameň zakopaný, pretože mnoho partnerov, mužov si myslí, že príprava nie je potrebná alebo že načo vlastne chodiť a čo na nej budú robiť? Veď doktor všetko vie a my nemusíme! No a keď potom prídu, tieto páry, ženy aj muži, menia sa mi pred očami.

To, že sa mení Váš pohľad, pohľad ženy na pôrod po príprave, ktorú so mnou absolvujete je jedna vec, ale ak sa mení pohľad u Vašich partnerov, tak to ma teší o to viac. Pretože mnoho mužov má rozpačité názory na pôrod a niektorí veľmi rázne a jednosmerné, iní sa ho boja ako čert kríža, ďalší nedôverujú a u mnohých je to takzvane komplikované a nemenné. Nestáva sa to často, ale občas muža nepresvedčí ani tona štúdii, najnovšie zistenia, odporúčania WHO, ale o tom to dnes nie je a nechcem toto písať, chcem písať o úplnom opaku.

Čo dokážu dva dni prednášok a prípravy?

Už na skupinovej príprave na pôrod sa Majka s Jankom veľa pýtali a po prvom dni plných informácii sa Janko nestačil čudovať. Bol až rozhorčený a zarazený, keď po tých všetkých získaných informáciách o ženskom tele, čo všetko sa deje a ako funguje, všetkom, čo sa dozvedeli v prednáškach, videách a z informácii, ktoré sme do hĺbky preberali. Vlastne úplne nevedel prijať a akceptovať, prečo sa tak ťažko, ženám rodí, a ako nevhodne a rutinne sa k ženám v pôrodníci správajú. Keď totižto prídete na to, ako ten mechanizmus rodiaceho tela neskutočne funguje, ako to všetko do seba počas pôrodu zapadá, zrazu Vám nejde do hlavy, prečo sa u nás rodí, tak ako sa rodí. Bolo to strašne milé, ako ho to vlastne celé pobúrilo a ako užasnutí po prvom dni odchádzali...

Prešiel druhý deň a vždy je vidieť na pároch, ako sa im postupne uľavuje, ako sa ich otázky postupne zodpovedávajú, ako sa jednotlivé informácie krásne dopĺňajú a na seba postupne nadväzujú. Na konci predpôrodnej prípravy boli "moje páry" spokojné a pokojné. Odchádzali tak vyrovnané a posilnené, že ešte dnes si pamätám na slová, ktoré povedali a ako, v akej nálade a nastavení všetci odišli. Bolo to, akoby ich osvietilo pred niečím nebezpečným a doslova zachránilo život, všetky obavy sa totiž rozplynuli...

" Baši, ja som nesmierne šťastný a neskutočne prekvapený, zo všetkého čo si vravela. Nedokážem pochopiť, prečo sa toto nikde nehovorí. Otvorila si mi oči, úplne inak teraz vnímam ženy. Som tak rád, že som tu bol. Mám na to celé úplne iný pohľad."

Aj toto boli slová, ktoré zazneli...

"Vieš bola som neistá, mala som v sebe mnoho otázok, ktoré som potrebovala zodpovedať a potvrdiť si, že to cítim správne a to som u teba našla..."

Povedala Katka, ďalšia z maminiek, ktorá bola v očakávaní. No pre mňa, má to uvedomenie muža a mužov, ešte o niečo väčšiu silu, pretože u mužov prevláda často silné rácio a veľmi často sa cez rácio nedá prelúskať do emócie a senzitivity, ktorá je v pôrodnom procese veľmi dôležitá. Zároveň mnoho mužov potrebuje uistenie doktora a autorita je pre nich veľmi dôležitá. Ja som čiastočne tiež zdravotnícky personál a ako psychológ mám čiastočne zdravotné vzdelanie, ale mužom to i tak mnohokrát nestačí... No v tomto prípade tá zmena myslenia a pohľadu bola v tomto mužskom osadenstve veľmi zjavná, citeľná a inšpirujúca.

Príprava a získanie relevatných informácii je základ

Príprava dopadla na jedničku a všetci sme mali naplnené pocity šťastia a spokojnosti. Čakalo nás ešte jedno stretnutie o pár týždňov, pretože sme si všetci dohodli ďalší nadstavbový modul a to príprava na materstvo a rodičovstvo so základmi psychomotoriky, zdravej podporujúcej manipulácie a o pár týždňov na to mala Majka s Jankom termín pôrodu. 

Vedela som, že sú výborne pripravení, naladení, spokojní a pokojní. A ako každému "môjmu" páru ponúkam aj možnosť ozvať sa kedykoľvek, keď to budú potrebovať. Keď to budú cítiť, chcieť a potrebovať podporiť. Blížil sa termín pôrodu a Majka sa kde tu potrebovala uistiť a pozdieľať výsledky vyšetrení, názor lekára a občas počuť iné, ako slova možných rizík, ako tomu býva v nemocnici zvykom. Pár dní pred termínom pôrodu mi Majka písala, že ju ako obvykle začali pred pôrodom v pôrodnici strašiť a dávať prvé "ultimáta" v zmysle, že keď sa pôrod nerozbehne dovtedy a dovtedy, musí sa začať vyvolávať, lebo je tam také a onaké riziko. A čo je vlastne výsledkom mojej snahy a prípravy párov, že sa v rámci informácii, ktoré sa naučila a dozvedela behom kurzu, prípravy a prednášok, ktorých sa zúčastnila, sa vedela v týchto situáciách tak podopytovať a vykomunikovať možnosti, že sa dozvedela, čo skutočne hrozí, čo určite nehrozí, že si nakoniec s úplným prehľadom zastala seba samú a to, čo ona pokladala za dôležité a správne.

Často sa totiž stane, že v rámci legislatívy a rutinných postupov v zdravotníckom zariadení, hovoria všetkým ženám rovnaké odporúčania bez ohľadu na to, či tam riziko je alebo nie je. Ženy, ktoré pracujú so svojou intuíciou a pracujú s cvičeniami, svojim telom, dychom, veľmi citlivo vnímajú signály tela a bábätka a dokážu sa naozaj naladiť na svoj stav, čím si dokážu ustáť to, čo naozaj potrebujú a cítia. Aj keď ten tlak nemocničného prostredia je obrovský a nie vždy to je ľahké.

Po príprave a celkovej podpore som dostala, takého správy na ich pocity a prežívanie.

Nie je to reklama na služby, ale aby ste navnímali pocit, ktorý sa u ľudí rozvinie, keď sa naozaj pripravia...

Prišiel deň D...

Pár dni po tejto kontrole sa pomaličky Majke začala latentná fáza pôrodu a pár dní cítila jemné bolesti v podbrušku. Ako inak, boli sme stále v kontakte a dostávala stálu podporu. Preberali sme stav, prejavy, intenzitu bolesti, jemné špinenie a základne znaky blížiaceho a začínajúceho sa pôrodu. Majka si naplánovala prechádzku, napárku, pustila si relaxácie z MAMA zóny a čakali sme. V noci však bolesti zosilneli a rozhodli sa, že sa dajú skontrolovať, lebo špinenie bolo časté a bolo ho priveľa, tak aby boli všetci v kľude a bezpečí. V nemocnici ju skontrolovali, natočili monitory a zistili, že nález je ešte malý. To znamená otvorená na špičku prsta s aktívnymi kontrakciami, ktoré sa však počas pobytu v nemocnici stlmili. To je bežná prax a reakcia rodiaceho tela na zmenu a neznáme nemocničné prostredie, kedy prichádza k útlmu. Rodičia dostali na výber, ostať alebo ísť domov a rozhodli sa ísť domov, lebo vedeli, že v domácom prostredí je pôrod menej bolestivý a zároveň má rýchlejšie postupovanie, obzvlášť, keď si na vlastnom tele vyskúšali, že sa po príchode do pôrodnice pôrod úplne spomalil a utíchol až do momentu, pokým z nej neodišli. Po príchode domov sa obom uľavilo a kontrakcie sa opäť rozbehli. Áno takto pôsobí bezpečné domáce prostredie na proces pôrodu, pomáha mu a uvoľňuje myseľ a telo.

Majku samozrejme znova tlačili do vyvolávačky a balóniku, no nechcela ísť touto cestou, takže sa veľmi potešili, keď sa konečne dostali domov. Opäť sme sa rozprávali o možnostiach a o tom, ako si môžu toto obdobie otvárania uľahčiť a cítila som, že by ma možno Majka mala rada pri sebe. Takže som to navrhla a o okolo tretej sme si dohodli, že sa za nimi prídem pozrieť aj s taškou k pôrodu a pomôžeme tomu jemnými technikami a masážou k rozbehnutiu. 

Prišla som do pokojnej atmosféry už rozbiehajúceho sa pôrodu. Jemné vlny prichádzali a Majka si medzi tým našla polohy a spôsob, ako ich prechádzať a ostávať čo najviac pokojná. Skúsili sme jemné rebózo, stláčanie bokov, napárku, masáže, povzbudzovala som oboch v celom procese a bolo vidieť, že sa im naozaj veľmi uľavilo. Janko mal v očiach takú lásku a vďačnosť, ktorú málokedy u muža pri pôrode vidím. Bol oporou, podporou a bol to aj pre mňa veľmi vzácny čas. Takže sme boli spolu a spolu sme pomalinkými krokmi išli v ústrety malej Noemi.

Ide sa na to...

Ako sa schyľovalo k večeru bolo samozrejme, že Majka je už značne unavená a dohodli sme sa, že si pôjde oddýchnuť, skúsiť pospať a že je možné, že ak bude telo unavené, môže sa pôrod spomaliť alebo na nejakú dobu pozastaviť, pretože bude potrebovať dočerpať síl. Keďže sme na sprevádzaní k pôrodu neboli dohodnutí, tak som po pár hodinách s nimi, neskoro večer odišla v stave, kedy bolo jasné, že sú obaja zrelí do postele. Telo Majky však stále pokračovalo v činnosti a v noci sa presunuli definitívne do pôrodnice. Nález bol síce ešte stále malý, ale bola už tak unavená, že potrebovala pomôcť od úľavy, aby mohla na pár hodín zaspať. Dostala liek na uvoľnenie.

Ráno sa už cítila o niečo lepšie, bola čiastočne vyspatá, čo bolo v tomto prípade veľmi dôležité, lebo v niektorých prípadoch únava spôsobuje taktiež napätie a zmenu v hladine hormónov a to môže tlmiť otváranie krčku. Po pár hodinách bol pôrod v plnom prúde a Majka pekne reagovala na plynulosť procesu. Personál a pôrodná asistentka bola príjemná, snažila sa Majku podporiť, uvoľniť a alternatívnym spôsobom pomôcť pôrodnému procesu. Snažila sa maximálne vyhovieť požiadavkám a preferenciám, ktoré sme veľmi jemne spolu naplánovali, dopredu diskutovali, aby bol priebeh pôrodu čo najláskavejší a najprirodzenejší.

Počas pôrodu sa po celý čas upokojovali relaxáciami, náparkou a všetkým, čo sme sa spolu naučili. "Všetko som využila, všetko čo si mi dala." mi nahrala Majka pár hodín po pôrode. Pomáhala si polohami na fit lopte s plnou podporou láskavej PA. Áno bolo to dlhé, ale bolo to nežné, intenzívne a láskavé.

O 15:21 sa narodila úžasná zdravá, krásna Noemi s dokonalými mierami a zdravými reflexami. Majka tomu nedokázala uveriť a porodila bez známky poranenia, bez nástrihu, bez oxytocínu a bez epidurálky v plnej sile a odhodlaní. Dostala som nádhernú hlasovku a to nadšenie, ktoré z nej išlo, bol pre mňa ten najväčší dar.

"Baši musím Ti všetko porozprávať. Bolo to neuveriteľné. Stálo to všetko za to, neskutočné. Mám iba malú odreninku, neskutočné niečo. Radi by sme boli, keby si nás prišla pozrieť, pomojkať a potešiť sa s nami. Daj vedieť, kedy môžeš prísť, chcela by som skontrolovať dojčenie a všetko Ti povedať!"

A tak som prišla... 

Dohodli sme sa o dva dni, aby sa mohli rodičia spolu pomojkať, spoznať, načerpať a oddýchnuť si. Prišla som do izby, kde nebola boľavá a uplakaná pacientka, ale normálne zdravo sediaca žena, čiperná,  s plne rozbehnutou laktáciou, bez jediného problému, ktorá nemala obmedzený pohyb, mala úsmev na tvári a jej slová začali. "Chcem to vykričať do sveta. Ja tomu nedokážem uveriť. Zvládla som to bez ničoho a nemám žiadne zranenie..."

Majka krič, buď inšpiráciou a rozdávaj nadšenie, radosť, energiu, dôveru v rodiace telo...Som na Vás oboch hrdá a pre páry ako Vy, budem hlásať, šíriť a kričať osvetu do sveta, lebo viem, že bojovať sa oplatí!

A čo povedal manžel Janko? 

"Som šťastný a ďakujem, dala si nám skutočne veľa, neviem ako sa Ti odvďačiť. Baši, tak veľmi Ti ďakujeme."

Ja ďakujem Vám, že ste verili, dôverovali a išli na cestu, ktorá možno nevyzerala ľahko, možno nebola jasná, možno pre Vás nebola prebádaná, ale verili ste a nezaváhali. A ja ďakujem Vám obom, pretože bez Vás moja práca nemá cenu. Silná nezranená spokojná žena a hrdý, láskavý, obdivujúci, podporujúci muž je pre mňa tým najlepším ocenením a pochvalou zároveň...

PS: Pri vydaní tohto príspevku som Majku poprosila o súhlas s textom a fotografiami. A viete čo mi povedala? "Daj to aj na bilboard, taká som pyšná!" M. :))))) Aj ja Majuš, na oboch...