Kde je tá hranica...

Mám ďalší nový príbeh z Vašich domovov, z Vašich životov. Denne ich s Vami prežívam a denne sa mnohé bojíte, kedy je tá hranica, kedy je možné ešte rozbehnúť materské mlieko a kedy už nie. Opäť téma dojčenia a laktácie, lebo je to po pôrode tá najčastejšia téma, ktorú spolu riešime. A ako to vlastne je a kedy je hranica, že to pôjde a kedy už nie?

Prečo to nejde?

Nedávno ma oslovila žena, že sa veľmi trápia, je po sekcii a že to nejde, že mlieka je málo a veľmi chcela dojčiť. Ja v týchto prípadoch očakávam často "najhoršie" a naozaj zle rozbehnuté mliečko a v mnohých a aj v tomto prípade som zistila, že žena sa viac bála a mali nastavený len "strašiaci mód" z nemocnice. Bolo len zle nastavené dojčenie a dávky UM a až taký veľký problém tu nebol, ako som na začiatku očakávala.

Žena dostala odo mňa mnoho informácii o tom ako prsníky fungujú, ako reagujú na dieťa, prečo nevyrábajú mlieko ak dieťa dostáva veľa umelé a prečo sa zvyčajne s bežnými nemocničnými odporúčaniami navyšuje dávka UM, ale nie tvorba toho MM. A toto je ten problém a celé je to od začiatku zle nastavené, ženy nemajú poňatia ako prsia fungujú a čo na správny rozbeh potrebujú. 

Ak dieťa odrovnáme vždy plnou dávkou umelého mlieka tak ako bežne odporúča personál, tak ho zasýtia tak, že "odpadne" a zaspí na tvrdo na 3-4 hodiny. To pri rozbiehajúcom sa dojčení je čistá katastrofa a v prsníkoch tým takto neustále znižujeme tvorbu. Kolotoč sa opakuje, dieťa dostane trošku z prsníkov, prestrašení rodičia hneď podajú dávku UM, samozrejme plnú, ktorú denne navyšujú podľa odporúčaní personálu alebo pediatra. Stále sa dostávame do vyšších dávok UM a väčšieho zneistenia ženy, hladného bábätka a znižujúcej sa dávky z prsníkov... no ale ako z tohoto majú tie prsia mať informáciu, že dieťa je hladné a treba dávku navýšiť, keď jediné čo navyšujeme je dávka UM?

Nehovorím, že to je vždy ľahké alebo okamžite odstrániteľne, ale nielen tu po mojom odchode dieťa bolo skoro 24 hodín bez umelého mlieka a ostalo to tak aj na druhý deň, z čoho som nielen ja ale aj obaja rodičia mala obrovskú radosť. Často stačí jediné stretnutie na to, aby mnohých ženám vyriešilo dilemu a rútenie sa do nezvratného nedojčenia. Jediné stretnutie. Nestojí to za to? Ja sa naozaj čudujem.

Kedy je hranica kedy to pôjde a kedy už nie?

Naše prsia sa prvých 6-8 týždňov snažia odsledovať a naprogramovať na to, aké bábätko sa narodilo, ako často papá, ako často prichádza na prsník a aký má vlastne celodenný režim. Vaše prsia toto všetko skenujú celých prvých 6-8 týždňov. Toto je doba, kedy sa najjednoduchšie rozbehne laktácia bez nejakých dlhodobých komplikácii a respektíve bez toho, že by to ovplyvnilo dĺžku a intenzitu dojčenia. V tomto čase môžete za krátky čas a "bez problémov" s dobre nastaveným manažmentom mať za 2-3 dni po probléme.

Je to tak aj keď mnohé budete možno namietať, ale je to preto, lebo sú na to prsníky takto nastavené. "Ja si teraz odsledujem, čo robí bábo a potom už budem fungovať ako hodinky." V tomto čase sa dá veľmi rýchlo a efektívne rozbehnúť aj "nerozbehnuteľné". Po tomto čase sa to dá tiež, ale treba ešte viac stimulu a ešte viac opravovať "chybičky" krásy, ktoré mohli v tejto dobe po pôrode a počas týchto dvoch mesiacov veľmi ľahko vzniknúť. Čiže čím skôr k náprave dôjde, tým rýchlejšie, bezbolestnejšie a lacnejšie to bude.

Ja sama som svojho druhého syna definitívne rozbehla až po 3 mesiacoch usilovnej práce a dojčila som potom do 3 rokov. Takže to ide, ale treba chcieť a začať čo najskôr! A áno, mala som u seba laktačnú 4 krát a v ťažších chvíľach som ju vždy telefonicky poprosila o radu. Aj ja som si to musela odmakať a zaplatiť, je to normálne ak chceme niečo zmeniť. Píšem to preto, lebo mnohé ženy chcú len malú radu a zadarmo, veď je to len malá rada a žiadna konzultácia. Z ich strany možno hej, ale z mojej určite nie. Na malej rade nestojí obrovský problém s dojčením, to by už dávno zvládli s insta tipmi, ale stojí to celé na komplexnom zhodnotení a nastavení situácie so šťastným koncom.

Trpela, som, mala som všetky zápaly, málo mlieka, nervózne dieťa, nervóznu seba a pomohla mi až konzultácia

Šetrí sa na najdôležitejšom...

Mnoho žien si myslí, že poradenstvo nepotrebujú a trápia sa mesiace, vyskúšajú všetky pomôcky, ktoré idú brutálne do peňazí, bez toho, že by zistili, kde je pes zakopaný a prečo to nejde. A ja okrem kolektoru nenosím a neodporúčam nič. Dokonca ženy, ktoré prejdú celou mojou prípravou, nepotrebujú ani len odsávačku... Viete koľko to ušetrí síl, energie, bolesti a PRACHOV?

Nielen ja ale mnohé z nás, ktoré sa Vám snažíme pomôcť, uľaviť a nájsť problém rýchlo a efektívne, je nám často dosť nejasné a ľúto na druhej strane, že si žena radšej kúpy pixlu umelého mlieka za tie isté peniaze, ako by si zavolala a objednala konzultáciu? A pritom tú pixlu vôbec nepotrebuje, len absolútne netuší, čo potrebuje jej dieťa a čo potrebujú jej prsia... A často to skončí neúspechom a pritom konzultácia stačí často jedna a tých pixiel treba kupovať neúrekom, čo sa žene 100 násobne predraží. Keby sme nezažili nepoviem. Všetky, ktoré sme dnes poradkyne, sme si svojim peklom prešli a preto sme poradkyne, máme za sebou množstvo platených odborných certifikácii, tiež nám diplom nedali pre naše krásne modré oči a naše vlastne peklíčko nás tak zasiahlo, že chceme tomuto svetu pomôcť... A "svet" si často nechce nechať pomôcť...

Po prvom laktačnom poradenstve na kurze dojčenia a laktácie, lepšie neskoro ako vôbec...

Neviem pomôcť niekomu, kto nechce...

Pred rokmi som si aj myslela, že zachránim ženy, že budú lepšie rodiť, jednoduchšie kojiť a dojčiť, ale zisťujem, že oni to vlastne nechcú. Oni sa nechcú pripraviť na pôrod, oni ho nechcú mať ľahký, oni nechcú urobiť pre seba všetko, čo by sa dalo. Mnoho žien mi píše o radu, či už pri probléme otehotenieť, pri probléme porodiť a aj pri probléme s dojčením. Ženy toto nie je o rade, to nie je ani o tipe a triku, ani jednom, ani dvoch ani troch. Nie som kúzelníčka ani nikto z nás. Je to o systematickom krôčiku po krôčiku, je to o režime, je to o postupoch, je to o tréningu, dennej rutine a je to o pochopení komplexnosti. Ak nepochopíte ako rodí telo, ak nepochopíte ako funguje hormonálny systém a čo zastavuje kontrakcie, ak nepochopíte, ako musí byť nastavené telo, hlava, mysel, mozog, panva, hormóny, tak Vám žiadny tip nepomôže! A to všetko spolu komunikuje, to znamená že ak nefunguje jedno tak sa to "odošle" do celého systému a nezachráni Vás ani 20 tipov, lebo Vám uniká pointa a pravá ruka nevie, čo robí tá ľavá.

Ak nepochopíte ako fungujú prsia, čo spúšťa laktáciu, ako má byť dieťa uložené, aký má režim, ako saje a koľko má dojčenie fáz, že potrebuje oddychovať, ako rozoznať signály, kedy je skutočne hladné a kedy nie, ako má byť jeho uhol hlavy, (áno aj toto je vždy problém, že dieťa sa nevie prisať) ak neviete ako navýšiť MM lebo máte veľké dávku UM, jeden ani 5 tipov nepomôže. Je to nastavenie celého systému, techniky a manažmentu dojčenia. A Vy musíte pochopiť súvislosti, aby to fungovalo, pretože dojčenie sa mení každým dňom a ak nechcete byť znova v strese (a ja tiež nechcem byť) a opakovať chyby s odstupom pár dní musíte pochopiť podstatu a celé prepojenie, aby ste dojčili efektívne a bez stresu.

Vždy sa dá pomôcť a "nedá sa" sa mi ešte nestalo...

Takže som nesmierne rada, že ženám, ktoré veria a chcú dojčiť, urobia maximum a tým myslím, že si objednájú konzultáciu a nie senovku, zaplatia si odborníka, ktorý im nastaví celé dojčenie často bez "použitia senovky" a nesnažia sa to zachrániť autoanamnézou a investíciou do všetkých pomôcok, z ktorých potrebujete maximálne jednu. No žiaľ ako sa vraví, "komu niet rady, tomu niet pomoci." 

Každý z nás potrebuje podporu a pomoc...

A ja mám svojich radcov, ja mám svoje poradkyne, svoje terapeutky, i keď ja sama som psychológ, nemyslite si, že my k svojim psychológom nechodíme, máme rovnaké problémy ako Vy samé, pretože najťažšie je vždy pomôcť sama sebe a vidieť veci z nadhľadu. A ja sama za seba môžem povedať, že mne sa tak strašne vždy uľaví a uľahčí, ja sa tak nenormálne dobre potom cítim, keď odchádzam z poradenstva, mám nové myšlienky, nové veci sa o sebe dozviem, je to tak očisťujúce. Prečo si nechcete dať pomôcť, keď to máte po ruke?

Dnes viem, že nespasím svet, pretože mnoho ľudí spasiť nechce, nechce vidieť kde sa môžu posunúť, nechcú si dať pomôcť, verte mi. Ľudia sa radi sťažujú aké to majú ťažké a nechcú opustiť ten svoj bludný kruh. Dá sa pomôcť naozaj len tým, ktorí chcú. Takže už sa nesnažím spasiť svet, snažím sa tu byť pre tie, ktoré vedia čo chcú a vedia aj čo nechcú a sú ochotné pre to niečo urobiť.

S láskou Baška