Keď som mala prvé stretnutie, ešte som netušila...

Tento príbeh by vyšiel ďaleko skôr, ale potreboval dozrieť, potreboval prebolieť a potreboval čas... Ešte stále ho Klára nedokáže prečítať do konca, ale je pripravená sa s Vami o neho podeliť... Keď som Klárku počúvala na našom prvom online stretnutí, tisli sa mi slzy do očí. Rozmýšľala som ako to? Ako sa môže toľko vecí naraz posrať...? Nech je tento príbeh pre Vás ukážkou, že nie všetko čo sa blyští je skutočné zlato..!

Dnes je to presne rok, čo mi písala Klára a na druhom stretnutí som jej povedala, že toto raz roznesiem do sveta. Je to ťažký príbeh, je smutný a je to presne ten typ príbehu, kedy si človek povie "škoda, že som to nevedela skôr. Škoda, že som to neurobila inak." Tento príbeh nepíšem preto, aby Vás zneistil, ale naozaj preto, že pozlátka a úsmev, nie je všetko. A treba často viac, než si len kúpiť "teplé miestečko", aj keď viem, že Klára to všetko robila s tým najčistejším srdcom.

Keďže si konverzácie s klientkami nevymazávam, aby som po rokoch vedela, či sme v boli v kontakte a čo sme v minulosti riešili, som už vedela, že keď mi písala Klárka po pôrode, že už máme nejakú históriu z obdobia pred a mala záujem o konzultáciu, ale k nej vlastne nikdy neprišlo. Keď sa mi potom ozvala po pôrode, dohodli sme si najprv online schôdzku, pretože zdravotne na tom neboli s bábätkom dobre. Klára chcela nastaviť veci po pôrode, vzťah s malou, dojčenie, režim, chorľavosť a mnoho "drobných" vyskytujúcich sa problémov. Tak sme sa prvý krát stretli...

Potrebujem vedieť všetko...

Najprv potrebujem o žene a bábätku vedieť všetky informácie, vlastne skoro všetko od počatia. Aké bolo tehotenstvo, pôrod, ako celý proces začal, ako prebiehal, čo všetko sa počas pôrodu udialo a čo všetko žena počas pôrodu dostala do tela, lebo to všetko súvisí s Vami, s Vašim hojením, psychických stavom a aj so správaním Vášho bábätka. Tak sme začali a ja som ostávala stále viac a viac šokovaná...

To bol taký strašný priebeh s otrasným výsledkom, ktorý sa s nami, áno s nami ťahal celé dlhé mesiace, pretože som sa stala súčasťou tejto cesty a ktorý sme museli potom dávať dokopy od základu! Od imunity, zahlienenia, nedostatku mlieka a neustálych antibiotík, straty pocitu istoty, pocitov zlyhania, plaču... aj to som Kláre a Sofi pomáhala prekonať, schopnosť dostať sa z tých trablov, do ktorých sa nechtiac v tej najlepšej viere dostali. No tiež som niekoľko krát, počula.... "Barborka, teraz viem, že som to celé podcenila. Myslela som si, že keď si zaplatím "nadštandardnú starostlivosť o seba a bábätko" tak to všetko bude ok." Nebolo žiaľ ...a áno malo byť. 

Klára v tej najväčšej dôvere v systém a v tom, že bude mať "istotu" s predplatenou starostlivosťou, išla k pôrodu. Ale okrem toho bola úplne nepripravená, s rovnako nepripraveným a neinformovaným partnerom. Nevedel byť oporou, čo bola jedna z vecí, ktorú Klára nevedela stráviť dlhé mesiace a bolo to predmetom mnohých našich stretnutí. "On tam Baška spal, on mi vôbec nepomohol, on nevedel čo robiť a bola som na to všetko úplne sama." Áno, chlapi, ktorí nevedia, čo tam robiť, sú buď nervózni a to je pre pôrod veľmi zlé alebo radšej zaspia, čo je ako únik alebo si skrolujú na telefóne, čo je taktiež pre proces pôrodu veľmi zlé.

Muži naozaj nevedia čo robiť pri pôrode! Za prvé preto, lebo pri pôrodoch nikdy historicky neboli a nikdy na to neboli stavaní ani mentálne ani emočne, a po druhé preto, lebo nevedia, čo od nich potrebujeme! Nikto im to nepovedal, nikto im to nevysvetlil, nikto im to nikdy v živote neukázal. Ak teda neboli na komplexnej predpôrodnej príprave, čo v tomto prípade nenastalo. 

Takže milé ženy, ak chcete od muža podporu a ide s Vami k pôrodu, musíte sa na to spolu pripraviť. Vy ako žena preto, aby ste vedeli, čo môžete chcieť, potrebovať a žiadať, a on preto, aby vedel ako a kedy to urobiť. Lebo zle alebo vôbec nepripravený muž je horší ako žiadny a to hovorím úplne vážne. Nielen v tom, že Vás nepodporí, ale môže celý proces svojim prístupom a adrenalínom pokaziť... Vylučovanie hormónov a následný stres u ženy môžu pôrod dokonca úplne zastaviť. Toto je fakt, to nie je môj názor..

Keď sme sa následne s Klárkou konečne po pôrode stretli, pretože mali mnoho zdravotných problémov a komplikácii, časté návštevy rôznych odborníkov a "od pôrodu sa to s nami tiahne, malinka je od pôrodu stále chorá, ja mám zle hojenie jazvy a sme v jednom kole..." prebrali sme celé tehotenstvo, a prešli sme postupne k pôrodu... 

A afirmácie na zrkadle jej pomáhali v pozitívnom nastavení...:)

Moja druhá návšteva a nastavenie fungovania

Klárin príbeh od samého začiatku...

"Odtiekla mi plodová voda, malá mala 3900g odhad, mala som tehotenský diabetes a ich plán bol, že ak sa mala nevypýta skôr, tak 20.2 idem na vyvolanie pôrodu. Našťastie mi 18. odtiekla plodová voda a išla som ihneď na príjem. Nevedela som nič, aký je čas, objavil sa obrovský strach, mala som nedostatok informácii, nevedela som, či tam nejaká voda ešte zostala, ak už odtiekla, ako sa môže vytvárať a či vôbec ? Mala som kopu otázok a veľké obavy."

Áno toto je vedľajší efekt toho, keď žena opomenie prípravu na pôrod a pri drobných zmenách a inak postupujúcom priebehu je neistá, vystrašená lebo nevie, či je to , čo sa deje správne a v poriadku... 

"Po 12 hodinách od odtečenia mi podali antibiotiká, ktoré následne podávali každé 4 hodiny a až o ďalšiu hodinu som mala prvé dve kontrakcie po 20-25 minutách a potom po 10-15 minutách ďaľšie. Žiaľ počas noci na rizikovom nemohol byť partner, takže som na to bola sama." 

Ďalšia z vecí, ktoré ženy bežne netušia, i keď majú v pláne napísane, že žiadajú prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas celé doby! Ale pokiaľ sa pôrod nerozbieha a nie je aktívny, žena je umiestnená na rizikovom oddelení a sprevádzajúca osoba prichádza až pri rozbehnutom pôrode a to až na pôrodný box. A nepomôže tomu ani zaplatený nadštandardný platený program starostlivosti.

"Sestra na oddelení bola veľmi nepríjemná a okolo 8.00 som mala kontrakcie každé 4 minúty. Ráno bola vizita, no po nej som bola iba na 1cm otvorená. Tak som išla najprv teplá sprcha a o 4 hodiny znova kontrola, ale kontrakcie sa medzitým zastavili. A potom všetko odznova, neotvárala som sa a dostala som do tela "niečo" bez vysvetlenia, po čom som mala kontrakcie celú noc a ďalší deň nasledovalo to isté a nasledne som dostala znova atb. Kontrakcie boli dookola, v noci som dostala injekciu na otváranie a zmäkčenie krčku, no až potom som zistila, že to bola opioid injekcia, na čo ma opäť nikto neupozornil a tá mi úplne zastavila kontrakcie.

"Všetko ustalo a nič sa nedialo, no potom som znova dostala tabletky, ale nikto mi nerobil ultrazvuk." Ultrazvuk však málokedy robia len tak v priebehu, ak nie je potreba alebo indikácia. "Až na 3 deň mi ultrazvuk urobili a až potom mi napichli kombináciu oxytocínu a epidurálu. Už vtedy to bola úplná vyčerpanosť, driemala som medzi kontrakciami, partner bol mimo, nebola tam od neho žiadna opora a ja som si nemohla už zvoliť ani polohu, triasla som sa, bola som unavená, ležala som na boku a ani som sa poriadne nezmestila na posteľ. Bolo to celé také nepohodlné, prichádzalo tŕpnutie nôh a väčšiu časť som preležala na záchode..."

Konečne som sa otvorila...

"Pred polnocou prišiel lekár a po tomto všetkom, som konečne bola otvorená na 9cm a hneď na to vyhodnotil, že ideme tlačiť. Ja som však necítila už ani kontrakcie, ani som necítila či tlačím a ako tlačím, bolo to celé divné, umelé a po troch zatlačeniach doktori zhodnotili, že to bude sekcia... Mala som pocit, akoby sa nikomu už nechcelo so mnou nič robiť. Bola som z toho celého vyčerpaná, nešťastná a absolútne nepripravená na to, čo malo nastať..."

Mala som úplnu hmlu...

"Pôrod si ani nepamätám, ale po ňom som nebola s malou, a namiesto spoločného bondingu na izbe sme boli každá inde. Nemala som nič naštudovane, nemala som žiadne informácie, dnes by som veľa urobila inak... Mlieko sa mi nerozbehlo, každá sestra povedala niečo iné a mnoho postupov, ktoré mi vraveli bolo chybných, nefunkčných, a namiesto podpory tvorby mlieka, podporovali to umelé... veľa chýb sa stalo, Baška veľmi si to vyčítam...."

"V pôrodnici mi bolo ponúknuté cievkovanie, ktoré nefungovalo a spolu s tým dokrm občas fľašou a cievkovanie veľa a dokola. Malá bola spavá, vlastne veľmi spavá a pediatrička povedala, že je veľmi spavá, treba ju zobudiť, bola ako handrová bábika, ja som bola úplne vystresovaná, vynadali mi, že malá je vraj hladná, že kde je fľaša a prečo ju nekŕmim, že môže zomrieť. Tak cez deň bolo odsávanie, to nám ako tak stačilo, ale večer to už nestačilo. Potom mi zase nakoniec povedali, že to je uzdička a že nevie piť, lebo je na vine uzdička."

Kombinácia toľkých opioidov a epidurálnej anestézie má práve takýto dopad na detičky, sú doslova ako handrová bábika, sú spavé, majú málo sily, a nevydržia dlho hore. Toto sa často s nimi ťahá niekoľko týždňov, i keď v informovanom súhlase v pôrodnici, je veľkým napísané, že nemá negatívne dopady na dieťa, no toto ako psychológ považujem za veľký negatívny dopad.

"Malinka lieta z jednej choroby, do druhej, je celá zahlienená, berie antibiotika, tečú jej hlieny z očí, z uší aj z nosa, chrčí, počas dojčenia aj počas celého dňa, mne sa zle hojí jazva, mám herpesy a niekoľko krát do týždňa sme u doktorov, nevieme sa vyhrabať z tých chorôb, sme z toho unavené, nervózne a malá nevie poriadne dýchať, zistili jej aj stidor..."

Áno, existuje prepojenie medzi používaním opiátov, Pitocínu (syntetický oxytocín) pri pôrode a respiračnými ťažkosťami u novorodenca, vrátane stridoru, piskot pri nádychu, hoci priame kauzálne prepojenie nie je vždy pravidlom. Tieto liečivá ovplyvňujú pôrodný proces a stav novorodenca.

Toto bol zatiaľ najťažší príbeh, ktorý som s Vami riešila, lebo sme sa ťahali z choroby do choroby, s dojčením a umelým mliekom, odmietaním, nedostatkom mlieka. Nastal jeden krok vpred a tri vzad a bola som i ja ako odborník z toho veľmi unavená, smutná a nahnevaná. Prečo musí žena v dnešnej dobe zažiť toto všetko a už vôbec nechápem, ako sa to môže stať, ak si ešte zaplatí balík navyše? Nehovoriac o tom, že mala garantovanú spoločnú izbu s malou a v ten daný deň pôrodu ani nemohla byť spolu s ňou na izbe s kapacitných dôvodov, pritom to daný program garantuje. ???

Prečo je malá Sofii taká chorľavá? 

Veď Klára dostávala stále antibiotika, ktoré by práve mali preventívne chrániť dieťa pred infekciami rôzneho druhu a boli podávané v pravidelných intervaloch... No pretože priebeh pôrodu, ktorý personál zvolil, zničilo malinkej imunitu a to totálne. Vďaka trojdňovým dávkam antibiotík i napriek tomu, že nemali žiadneho streptokoka ani iný infekt, boli Kláre podávané antibiotika celé tri dni bez prestávky preventívne. Tie však zničili imunitu čreva Sofii, pretože do tak malého telíčka počas celého procesu dostala toľko rôznych syntetických preparátov, ktoré plne prešli aj jej telom, no ak by sa nakoniec dieťatko narodilo vaginálne, aspoň určitý črevný mikrobiom by sa osídlil vaginálnymi, análnymi aj kožnými baktériami a následne by sa podporila imunita mledzivom, ak by Klára začala hneď dojčiť, čo sa nestalo.... To znamená, že zničené prirodzené baktérie v tele bábätka veľkými dávkami antibiotík neboli nahradené a obnovené prirodzenou cestou ani kolostrom, preto dieťa na preventívnu liečbu antibiotík (ktoré sa podávajú preto, aby dieťa nedostalo infekt) podľahlo práve silným infektom, ktorý sa s nimi točil intenzívne celé 4 mesiace a boli liečené opäť antibiotikami, ktoré opätovne ničili prirodzenú imunitu, ku čomu ani materské mlieko nebolo správne rozbehnuté a podporené natoľko, aby tento stav Klára svojim mliekom kompenzovala!

Smutné, hrozné, postavené na hlavu a to čo malo infektu zabrániť ho vlastne spôsobilo. Antibiotika ničia VŠETKO žive ANITI – proti / BIO – živé.

Po tomto dlhom rozhovore som potrebovala všetko nastaviť tak, aby sme veľa vecí s malou vedeli vyriešiť. Moja prvá a dôležitá úloha bola podporiť malinkej imunitu, aby sa čo najskôr dostala z týchto doslova sračiek.... Obe s Klárou boli unavené, vyčerpané, znechutené a ubolené, bez vidiny konca. Nastavila som prírodnú podpornú liečbu celého tela materským mliekom a prirodzenými baktériami a bolo to to najdôležitejšie, čo mňa ako poradkyňu trápilo. Samozrejme v súlade som nastavila všetky body, režim a starostlivosť, aby sa navýšila tvorba, aby sme prepojili Kláru so Sofii, ošetrili celý tento príbeh a aby sa ich stav čo najskôr stabilizoval. Po druhom osobnom stretnutí sa nám podarili prvé úspechy, tvorba sa navýšila, malej sa polepšilo aj s hlienmi a zápalom ušiek, ktoré konečne boli "čisté" a dohodli sme sa na rebondingovom rituály, aby sme nahradili to, čo počas pôrodu nezažili....

Rebondingový rituál, ktorý otvoril veľa a vypustil konečne tie boľavé emócie...

S Klárou sme strávili 4 spoločné hodiny, veľa sme sa rozprávali, veľa potrebovala vysvetliť, veľa potrebovala hovoriť. Potrebovala i pohladiť, vypočuť, potrebovala podporiť a vyrozprávať sa. Dostať zo seba všetku bolesť, strach, neistotu... A zrazu mala svetlo na konci tunela a to je pre každú mamu veľmi dôležité. Taktiež som jej namiešala zmes na bylinné obklady a celkovú regeneráciu, pretože aj rana bola zapálená a nehojila sa tak, ako by sa mala. To sa vlastne ani nečudujem, pretože tak prestimulované a unavené telo sa hojí proste dlhšie.

Aj keď sme mali za sebou mnoho úspechov, bola to cesta na dlhé trate. Bola tam oslabená celková imunita, dôvera v seba ako v ženu, v matku, strach o Sofii, motanie sa v množstve nevhodne nastavených odporúčaní a režimu. Žiaľ i keď sa nám podarilo mnoho vecí posunúť vpred, stále mali pred sebou množstvo vyšetrení a neustály boj s imunitou malinkej, z čoho bola Klárka v obrovskom strese, a to dokáže každú ženu neuveriteľne spochybniť.

Tento príbeh píšem preto, lebo práve vďaka mnohých čisto preventívnym, no zle nastaveným opatreniam, sa táto žena s bábätkom dostala tam, kde niet akoby tak ľahkého návratu. Zničená imunita bábätka na úplný úvod života a "nikto z dôležitých" nevie prečo...

Keď sa po 6 týždňoch dostala Klára na kontrolu k primárovi nemocnice, nevedel jej odpovedať ani na jednu otázku..., "prečo to tak dopadlo?", "prečo jej spomaľovali pôrod a nikto jej to nevysvetlil?" "prečo práve ona so zaplateným programom nebola na izbe s bábätkom?", "prečo má Sofii taký silný infekt, keď boli podávané neustále antibiotiká?", prečo prečo prečo...?

Na konci to primár graciózne zakončil... "Ak sa Vám nepáči, mali ste ísť rodiť do Čiech..."  Wau....

Viva la Vida!

Úroveň poskytovaných služieb nezávisí na krásnej nemocnici s dokonalým marketingom, s krásnymi novými priestormi a geniálnym vybavením, ale na ľudskosti, prístupe, postupoch, rešpekte, úcte k ženám a ich bábätkám. Tu by bolo možno najlepšie ponúknuť vrátenie peňazí, ale ani to by nezahojilo všetky rany...

Naša spoločná posledná konzultácia, kedy bola Sofii stabilizovaná a Klárka tiež, ja som sa odfotila s obľúbenou bábikou Sofii, s ktoru sme sa na seba aj oblečením totálne podobali....

Neviem, čo povedať, ale určite Vám každej jednej chcem odporučiť, aby ste pred pôrodom vedeli do čoho idete, aby ste sa vzdelávali, ale komplexne a cielene, našli si niekoho kompetentného, kto vás celým procesom prevedie, vysvetlí, ukáže, naučí, pripraví, uvoľní, aby sa Vám nič takéto nestalo, aby ste presne vedeli, čo dokáže vaše telo a čo všetko dokážu spôsobiť zásahy do procesu...

S láskou Baš.