Verím, že odborník, ktorý nepozná vlastnú zraniteľnosť, nemôže plne porozumieť zraniteľnosti druhých.

Milión krát som padla a milión krát som sa postavila. A keď som si pred mnohými rokmi uvedomila, že opakujem rovnaké chyby, potrebovala som niečo zmeniť... a bola som to ja sama. Sama som teda nastúpila na cestu zmeny, absolvovala som množstvo intenzívnych výcvikov, začala som sa spoznávať a postupne meniť. Bolo to intenzívne, boľavé, silné, ale úspešné. A moja cesta stále pokračuje, skúšam, učím sa a spoznávam zákutia ženskej duše. Zmenilo to nielen môj život, ale i moju prácu, moje poslanie, vnímanie seba, sveta a ľudí okolo seba, prečistila sa mi hlava, telo aj vzťahy. 

Poznanie, vzdelanie a práca so sebou zmenila aj môj pôrodný zážitok, ktorý bol tým kľúčovým, prečo som dnes tu. Preto Vám chcem odovzdať tú múdrosť, ktorú v sebe nosíte, silu, ktorú často nevidíte, intuíciu, ktorú mnohé nepočúvate a bohatstvo, ktoré má Vaše telo pre Vás pripravené.

Zmenila som život sebe, mením ho mnohým ženám a rodinám. 
Ak si to dovolíte, môžem ho zmeniť aj Vám!

Aj ja som zažila prvý pôrod, ktorý môžeme nazvať trauma...

Mala som iba 26 a moje informácie o pôrode boli obmedzené na pár článkov a "ponuku" danej doby. Samotné tehotenstvo som mala rizikové, zistili mi gestačný diabetes a myslím, že som bola taká tá tehotná, ktorá sa stretla skoro so všetkým. Môj pôrod bol klasický, nemocničný, s celým štandardným postupom, rutinnými zásahmi od vyvolania pôrodu cez klystír, s kopou vyšetrení a potom už len ležať...

Keď som pred 13 rokmi prišla na to, že sa mi mnohé situácie v živote opakujú, potrebovala som naozaj niečo zmeniť. Vybrala som sa na cestu osobnostného rozvoja, ktorá trvá dodnes, ale vtedy to bolo intenzívnych 24 mesiacov práce na sebe samej. Každý jeden deň, každý jeden mesiac, niekoľko hodín práce a úloh. Plakala som od únavy, mala som hrozné stavy a myslela som, že som otvorila Pandorinu "skriňu" nie skrinku, no pomaly sa to všetko upokojilo a vyladilo...

Mala som pocit, že som pokazená...

Keď to skončilo, prepadol ma hysterický plač, pretože som zistila, že som prekročila svoj vlastný tieň a že som konečne našla samú seba. Odstránila som zo seba nálepky, čo som od detstva dostávala a začala som vnímať, kto som, v tom dobrom aj v tom zlom. To bol začiatok mojej psychologickej cesty a osobnostného rastu... A potom som sa prihlásila na Vysokú školu...