Príbeh, ktorý začal traumou...

Príbeh, ktorý som prežila s jednou z Vás a ktorý pre Vás napísala, aby Vám dodala odvahu tak, ako ju bola schopná objaviť v sebe ona sama. "Veľká životná túžba po bábätku sa, žiaľ, nezačala najšťastnejšie. Okolnosti, ktoré nastali hneď na začiatku, boli pre mňa zdrvujúce. Dotkli sa hlboko môjho srdca aj duše. Obrovské sklamanie z ľudí a strata dôvery."

Od samého začiatku vo mne panoval rozkol, ktorý som prežívala vo svojej mysli a bol skoro až nespracovateľný. Dlho prichádzali myšlienky ako: "Mala by som sa tešiť… Ale ešte to neviem… Budem toho schopná? Budem milovať toto bábätko tak, ako som vždy túžila? Veď ono za nič nemôže… Chcem ho milovať a chcem sa tešiť na jeho príchod… Ale ako? Po tom všetkom ťažkom… Neviem prijať ani samu seba, obviňujem sa za niektoré rozhodnutia, nieto ešte bábätko… Budem schopná to zmeniť? Zmení sa to?" Bola mi ukradnutá možnosť tešiť sa z tehotenstva, z prvých momentov aj celých mesiacov…

Veľmi som chcela mať spojenie s malým pokladom, ktorý som v tom čase ešte nedokázala naplno vnímať. Tehotenstvo sa začalo hneď PNkou kvôli práci. Prišiel pocit uväznenia a obmedzení, a to nielen v pohybe, ale aj v prirodzenej strave, životospráve a aktivitách. Výživu počas celého obdobia som brala vážne, aj keď som sa emocionálne miestami takmer rúcala.

Môj život sa obrátil naruby. Všetko, čo som dovtedy žila, sa zastavilo, zmenilo, ale môja voľba bola jasná. Ani na moment som nezaváhala nad samotným rozhodnutím nechať si dieťa. Dieťa vnímam ako veľký DAR, a nie ako samozrejmosť.

Prišli však ďalšie otázky: "Prečo tí, ktorí sú spolu žijú v páre a túžia po dieťati, ho nemôžu mať, a ja, ktorá som to ani neplánovala, hneď…?" Bol to ako zlý sen...

Tehotenstvo odkrývalo moje strachy a obavy

Na tehotenstvo a materstvo som sa vela pripravovala, hľadala informácie. Chcela som sa vnútorne pripraviť na to, čo ma čaká, aj keď som nevedela, kedy to príde. Čítala som si príbehy, robila orientačný prieskum o tom, ako to funguje v slovenských nemocniciach, čo je u nás možné a čo sa, naopak, nedeje. Zaujímalo ma, ako prebiehajú pôrody v zahraničí, čo je hypnopôrod, aké krásne môže byť materstvo, samotná ženskosť ako taká, aj prijatie seba samej…

O to viac sa po skúsenosti, ktorú som zažila, všetko opäť vynorilo. V realite tehotenstva som mnohé veci cítila ešte hlbšie, no zároveň s oveľa väčšími a reálnejšími strachmi, ktoré postupne pribúdali a odkrývali sa.

Mnohé a časté návštevy gynekológa, ktoré sú istým spôsobom povinné, či návštevy pohotovosti zo strachu zo straty bábätka na mne zanechali ďalšie traumy. Tie blokovali moje vnímanie intimity aj dôveru v systém a lekárov. To ma priviedlo až k úplnemu odpojeniu predstaviť si samotný pôrod a to, ako ho prežijem. Veď ja som nechcela a ani nechcem mať traumatický pôrod s množstvom zbytočných zákrokov. "Ako sa tomu vyhnúť? Ako to zmeniť? Ako to môžem ovplyvniť? Čo mám robiť?"

Páčila sa mi osveta, ktorú som videla

Vedela som o dulách a páčila sa mi osveta, ktorá sa v tejto oblasti na Slovensku šíri. Na sociálnych sieťach som mala profily, ktoré som pravidelne sledovala. Tak som hľadala, čo by bolo pre mňa najvhodnejšie.

Na tehotenstvo aj bábätko som sa tešila vždy. No vždy som si predstavovala, že budem mať dokonalý čas aj osobu, s ktorou to budem v radosti prežívať. Osud alebo vesmír to vymysleli inak. Aj preto som už niekolko rokov sledovala všetko okolo tehotenstva a pôrodu, čítala som články, vzdelávala sa a snažila sa informovať o všetkom, čo sa dalo, aby som prekonala isté pochybnosti alebo strachy.

Keď však prišla realita nečakaného a neplánovaného tehotenstva, v ktorom som nakoniec zostala sama, prišla na mňa úzkosť a obavy z toho, ako všetko zvládnem. Lenže nešlo iba o materiálne alebo praktické veci. Chýbala mi podpora, opora a žiaľ, prišli aj vnútorné, ťažké boje s vlastnou intimitou.

Moje obavy a strachy z toho, ako zvládnem pôrod, boli v mojej hlave megalomanské a neprekonateľné. Cítila som veľkú potrebu nájsť osobu, dulu alebo sprievodkyňu, s ktorou by som túto cestu až k pôrodu, ktorému sa nedá vyhnúť, mohla zvládnuť.

V dnešnej dobe, ktorá ponúka nesmierne veľa možností a výberu, mi pri jej hľadaní prešlo rukami a pred očami veľa profilov a stránok. Hľadala som niekoho, s kým si viem predstaviť prípravu, ale aj samotný pôrod, ktorý je najintímnejšou chvíľou ženy v jej živote. Tak, ako to vnímam ja.

Našla som komplexné služby

Keď som natrafila na Baškin profil, ktorý som už dlhšie sledovala, začal ma zaujímať ešte omnoho viac, pretože som cítila, že pri zmene mojich životných udalostí, je práve toto pre mňa nesmierne dôležité a rozhodla som sa ju kontaktovať.

Nielen samotná príprava ako balíček pred pôrodom, ale komplex jej ponuky a to, ako by mi vedela v mojej situácii pomôcť bol to, čo ma oslovilo. Dula, psychologička a laktáčná v jednom, jej komplexna príprava tela doplnená o bylinky, čaje a napárky a prax z nemocničného prostredia. Toto všetko v mojom vnútri začalo pôsobiť ako upokojujúci balzam a vízia toho, že toto je cesta pre mňa, ktorú aj zvládnem.

Cítila som, že to je niečo, čo potrebujem a čo mi pomôže prekonať všetky strachy a bloky, ktoré v sebe nosím. Už prvé stretnutie bolo pre mňa nádherné práve v tom, že som sa naozaj cítila, že môžem otvoriť svoje vnútro niekomu, kto je prirodzený, nenásilný, pri zemi, ale zároveň otvorený a ochotný ma počúvať a hľadať riešenia a spôsoby ideálne pre mňa, ako zvládnuť čas tehotenstva aj pôrodu.

Dohodli sme si plán individuálnych príprav, ktoré budú rozdelené do niekoľkých mesiacov tak, aby sme všetko stihli pred pôrodom. Na prípravu som chodila s mojou sestrou, ktorá je mi v živote tou najbližšou osôbkou. V rámci stretnutí sa preberali témy, možné situácie a mohla som sa veľa pýtať na všetko, nielen na to, čo ma zaujímalo, ale aj na to, čo vnímam ako problém u mňa samotnej.

Prechádzali sme mesiace krok po kroku

Situácie, ktoré boli pre mňa v mojej hlave nepredstaviteľné a nezvládnuteľné, sme spolu prerozprávali. Samozrejme, otvorilo sa veľa nových tém, pri ktorých som vedela, že ich musím vyriešiť v sebe a to ešte pred samotným pôrodom. Pretože moje pocity boli v prvom momente aj také, že som sa bála otvoriť vzťah s bábätkom a mala som strach, že sa s malou nikdy nespojím. Tak, ako som vždy túžila. 

Strach vo mne rástol, keďže otec dieťaťa, žiaľ, narobil viac škôd, ako som si myslela. Zostali zranenia nielen na duši, ale aj na tele. Mnoho gynekologických vyšetrení a veľa bolesti z minulosti, necitlivosť v rámci mojej intimity a sexuality ma úplne blokovali. Zlé skúsenosti s neprofesionálnym a málo ľudským prístupom niektorých lekárov ma blokovali stale viac a viac, strácala som dôveru. Videla som, ako zakaždým, keď som mala vyšetrenie, ostala som v strese, panike a totálnej úzkosti.

Každé stretnutie s Baškou som potom vnímala ako moment vykúpenia a možnosti vyrozprávať moju bolesť aj zlý zážitok. To bolo to, čo mi veľmi pomáhalo po celý čas tehotenstva. Okrem skvelých príprav a množstva informácií, ktoré som dostala počas tohto obdobia, celkovej prípravy tela aj mysle, vedomostí a informácií o tom, ako funguje ženské telo a aké je to fantastické a dokonalé keď sa spojím sama so sebou, prišla aj fáza uzdravenia.

Veľmi mi pomohol samotný postup a kroky, ktoré pri mne Baška zvolila.

Všetko išlo postupne, tak ako prichádzali situácie. Ja som chcela hneď všetko, ale to sa nedá. :) A dnes viem, že trpezlivosť mi k tomu pomohla. 

Takže bylinky v čajíku, aromaterapia, joga a meditácie podľa trimestra, dychové cvičenia, práca s mysľou a nakoniec vedomé spojenie so sebou aj s bábätkom. Musím povedať, že to čo sa stalo, predčilo moje očakávania a splnilo moje najhlbšie túžby.

S Baškou som prešla aj očistným rituálom ukončenia negatívnych prežitkov, strachov a úzkosti a pred pôrodom aj otváracím rituálom, napárkou a rebozo masážou.

Očistný rituál, ktorým som prešla, bol v mojom živote pre mňa niečím silným a dôležitým. Potreba uzavrieť všetky staré zranenia, ktorými si prešlo moje telo aj duša. Odovzdať všetko, čo sa stalo, a nechať to za sebou. Aby som pri pôrode a pri zrode môjho bábätka nenosila so sebou ťarchu, ktorá nám ničím nepomôže a ktorú potrebujem takto v tehotenstve odľahčiť.

Cítila som, že tento rituál bol pre mňa momentom, ktorý zanechal stopu uvoľnenia.

To čím som prechádzala, som v sebe označila ako temnú farbu na životnej osi. Niečo ako bod, ktorý ale nemá pokračovanie. Niečo zlé sa stalo a zostalo to stáť. V minulosti. A moment, kedy prišel bol zlom. Zlom, že so sebou neberiem si už nič ďalej. Hlboko uzdravujúce a očistné.

Pôrod sa blíži

Keď sa blížil môj termín pôrodu, dva dni predtým sme si dohodli rituál rozlúčky s tehotenstvom a otvorenia sa pôrodu.

Tak ako prvý rituál aj tento vo mne zanechal stopu, toto bola pre mňa jedna nádhera.

Uvoľnenie tela, precítenie seba samej a môjho bábätka.

Precitla som.

Uvoľnila sa a odovzdala sa.

Tento moment som v sebe na mojej životnej osi uložila ako veľký svetlý bod.

Zostala som tak nádherne spokojná a šťastná a hlavne maximálne pripravená.