Výchova & prístup

BEZPEČIE, HARMÓNIA, POCIT ISTOTY A HRANICE

S príchodom bábätka sa toho deje veľa a prichádza mnoho zmien. V nás samotných, v našich roliach, v našich obavách, v našich vzťahoch a v tom, ako začneme nazerať na svet, na výchovu a na to, čo sme ako deti prežili my samotní. Psychologicky a podvedome začneme aplikovať vzorce, ktoré sme od našich rodičov a z výchovy získali. Všetci dobre vieme, čo nám vo výchove sedelo, nesedelo, s čím sme zápasili, čo nás bolelo a čo nám veľmi chýbalo. Áno, aj toto sú témy, ktoré s Vami na predpôrodných a pôrodných stretnutiach často preberám. Budem dobrá mama? Čo ak narobím chyby? Čo ak moje dieťa bude potrebovať psychológa až vyrastie?

Trauma ako výsledok výchovy? 

Ak sme v detstve zažili niečo príliš silné a sme schopní si to uvedomiť, pomenovať, áno toto bolo to, čo ma bolelo, čo ma ničilo, čo ma formovalo a toto nechcem nikdy odovzdávať svojim deťom, tak práve toto môže pomôcť zmeniť vzorec výchovy Vašej rodiny. Často sa však stane, ak sa z jedného extrému dostaneme do toho druhého. Každý extrém so sebou prináša totiž nefunkčnosť, prípadne vychýlenie z rovnováhy a harmónie. Takže, ako na tu výchovu, aby sme na naše deti neaplikovali všetky vzorce, ktoré nás ako deti ničili a vlastne vôbec nefungovali, no zároveň, aby sme deťom nezobrali pocity bezpečia a istoty, ktorá pramení práve v hraniciach?

Mnohí rodičia si naopak ani neuvedomia, že výchova v ktorej vyrastali oni samotní, je zastrašujúca alebo toxická. Áno, nemusíme vidieť, že to, čo bolo aplikované na nás, je niečo zlé a nevhodné, no viete, že existujú aj názory, "a čo, dostal som po hube a som tu". Alebo "mama ma bila ako rešeto a som zdravá a normálna". Jasné, fyzicky pravdepodobne áno, ale či psychicky, to si často mnohí ani neuvedomíme. Viete si dnes povedať, bolo moje detstvo šťastné? cítila som sa bezpečne? mám zdravé korene, sebavedomie? Cítim sa teraz v poriadku, silná, sebavedomá, rozhodná? Dostala som dobrý a kvalitný základ do života? 

Štýly výchovy

Výchovné štýly sa diskutujú už niekoľko desiatok rokov a mnohí odborníci, psychológovia, pedagógovia, školsky psychológovia, či iní odborníci rozoberajú, ktorý má aké účinky a aké sú z neho dôsledky pre dieťa samotné a ktorý z nich je vlastne ten naj? Výchovné štýly sú rozdielne v rôznych prístupoch k výchove detí, ktoré sa líšia v miere kontroly a podpory. V pedagogike sa najčastejšie rozlišujú tri hlavné štýly a to autokratický (autoritatívny), liberálny a sociálne integračný demokratický štýl.

1. Autokratický / autoritatívny / direktívny štýl:

• V tomto štýle je výchova založená na prísnych pravidlách, príkazoch a zákazoch.
• Vychovávateľ málo rešpektuje potreby dieťaťa, jeho potreby a  individualitu.
• Dôraz je kladený na poslušnosť a kontrolu, nie na samostatnosť a iniciatívu.
• Časté sú tresty a obmedzenia dieťaťa.

2. Liberálny štýl:

• Tento štýl je charakteristický malou mierou kontroly a riadenia zo strany vychovávateľa.
• Kladený je malý dôraz na pravidlá a normy, chýba kontrola a dôslednosť.
• Dieťa má veľkú slobodu, ale môže sa cítiť zanedbávané alebo stratené.
• Rodič nekladie dostatočné nároky na rozvoj osobnosti dieťaťa.

3. Sociálne integračný demokratický štýl / rešpektujúci:

• Je to štýl založený na spolupráci, vzájomnom rešpekte a porozumení.
• Roidč podporuje iniciatívu dieťaťa a jeho samostatnosť.
• Pravidlá sú dohodnuté spoločne a sú vopred jasné.
• Dôraz je kladený na rozvoj osobnosti a zodpovednosti.
• Rodič je pre dieťa vzorom a podporuje jeho pozitívne správanie. 

Mnohé štúdie sledovali reakcie detí a sledovali ich vlastnosti, správanie a psychologické prejavy, pocit istoty a bezpečia, vnímanie seba samého, pocity zodpovednosti a mnoho iných psychologických faktorov, na základe štýlov výchovy, ktoré u nich zistili. Od liberálneho a benevolentného štýlu, cez podporujúci štýl až po direktívny štýl výchovy, ktorý bol v minulých rokoch v podstate veľmi používaný. 

Dnes opäť mnoho odborníkov apeluje na to, že z direktívneho štýlu sme sa v mnohom prepracovali do veľmi rešpektujúceho, často až príliš voľného štýlu výchovy, no mnohé deti z neho nemajú osoh. Sú vykoľajené, často mimo kontroly a ich vnútorný svet "postráda" poriadok, hranice, ktoré určujú pocit bezpečia a istoty, sebareguláciu, reguláciu emócii a zdravý názor na život. 

Deti, ktoré môžu všetko a my dospelí, rešpektujeme všetky jeho názory bez ohľadu na vek a vývinový stupeň, nie sú na život pripravení, majú pomýlené hodnoty, právomoc a často aj celkové fungovanie. Vieme sami veľmi dobre, že nie vždy všetko je podľa nás, ani podľa toho, čo my chceme a sú mnohé situácie, kedy musíme dodržovať pravidla, hranice a dohody, či robiť kompromisy a to ako v práci, vzťahoch, v partnerstvách, či rodine a komunite, kde žijeme. Pretože takto život naozaj funguje. Mnohé z nich nepoznajú dôsledky svojho správania, pretože to prvé, čo sa dieťa musí naučiť je, že každé správanie má aj svoje dôsledky. 

Správny štýl a prístup k dieťaťu

Neexistuje jeden ideálny výchovný štýl, ktorý by vyhovoval všetkým deťom a rodinám. Dôležité je, aby rodičia a vychovávatelia prispôsobili svoj prístup veku a osobnosti dieťaťa, a aby boli schopní reagovať na jeho potreby a vyvíjať sa spoločne s ním. 

Jedným z najčastejších chýb, ktoré sa ako rodičia dopúšťame, že za deti robíme povinnosti a "upratujeme" ich pochybenia, čím ich neučíme zodpovednosti ale tomu, že všetko za nás niekto vyrieši a ja nemusím vôbec nič. Od straty nejakej veci a okamžiteho kúpenia novej náhrady, od taxikárčenia a nosenia zabudnutých tašiek a flašiek, od robenia domácich úloh a projektov na poslednú chvílu za deti, až po ospravedlňovanie ich správania, neobmedzeného trávenia času na technológiách, či jedenia sladkých a nezdravých potravín.

Ich temperament nevieme zmeniť, ale vieme ovplyvniť ich charakter a môžeme podporiť ich jedinečnosť...