Separačná úzkosť
UVEDOMENIE, ODPÁJANIE SA OD MAMY, STRACH Z NEZNÁMA

Separačná úzkosť je stav, kedy dieťa prvý krát vníma mamu ako hlavnú a bazálnu vzťahovú osobu, pocit bezpečia a poznania, zároveň si uvedomuje, že aj ono je niekým iným, že sa dá byť bez mamy a toto uvedomnenie vytvára prvé strachy u dieťatka. U niektorých sú silnejšie a niektorých menej silné! Od čoho závisia a ako ich možno čo najlepšie zvládať si poďme spolu prejsť.

SEPARAČNÁ ÚZKOSŤ U BÁBÄTIEK
Separačná úzkosť je úplne prirodzená fáza vývoja bábätka, ktorá sa objavuje, keď si dieťa začne uvedomovať samostatnú existenciu svojej mamy alebo blízkej osoby – teda keď zistí, že "mama môže odísť a nie je to isté, že sa vráti". Tento proces, spravidla sa objavujúci vo veku medzi 6 mesiacmi a 3 rokmi, je súčasťou normálneho vývoja dieťaťa. Deti sa učia rozpoznávať svoje okolie a vzťah k rodičom, čo môže viesť k pocitom strachu a úzkosti pri odlúčení od rodiča alebo opatrujúcej osoby.
Zvyčajne sa objavuje medzi 6. až 9. mesiacom, ale niektoré deti ju zažijú skôr alebo neskôr. Je to dôležitý míľnik vo vývine citovej väzby a celkové pripútanie / attachment.
Čo spôsobuje separačnú úzkosť?
-
Zrelší mozog a dieťa si začína uvedomovať, že je oddelené od mamy.
-
Pamäť a predstavy, kedy si vie predstaviť, že mama odišla, ale ešte nechápe, že sa vráti.
-
Silnejšia väzba a čím je silnejšia, tým intenzívnejšia môže byť aj reakcia pri odlúčení.
Príznaky separačnej úzkosti
Medzi najčastejšie príznaky patrí:
Dieťa plače, ak odchádzate z miestnosti.
- Strach z nových alebo neznámych situácií.
- Ťažkosti so zaspaním bez prítomnosti rodiča.
- Fyzické prejavy, ako sú záchvaty hysterického plaču.
- Odmieta byť s inými osobami napríklad aj so starými rodičmi.
-
Zle znáša pobyt v kočíku alebo postieľke a mimo Vášho dosahu.
Drží sa na Vás "ako kliešť" a nechce sa pustiť ani odlúčiť.
V noci sa častejšie budí a hľadá kontakt.
Kedy a ako dlho trvá?
-
Začína okolo 6. mesiaca a vrcholí medzi 8. až 10. mesiacom.
-
Môže sa opakovať aj v 12–18 mesiacoch, najmä pri veľkých zmenách (návrat do práce, škôlka, sťahovanie a strata istoty a bezpečia).
-
Postupne ustupuje, keď dieťa získa dôveru a zistí že sa vždy vrátite.
Ako a u koho sa prejavuje
Vek
6–9 mesiacov
9–12 mesiacov
12–18 mesiacov
Po 18. mesiaci
Typické prejavy
Plač pri odchode mamy a silné držanie sa
Strach z cudzích a odmietanie odchodu
Opätovný výskyt napríklad pri škôlke
Postupné vyzrievanie dôvery a samostatnosti

Separačná úzkosť
Čím viac bude dieťatko aj s inými ľuďmi a deťmi, tým jemnejší bude prejav...
Čo na to funguje?
Buďte predvídateľná a spoľahlivá / vždy sa vráťte späť, keď odídete.
Najprv skúšajte krátke odchody / napríklad odchod na 10 minút.
Rozlúčte sa jasne a pokojne / neodchádzajte "potajomky".
Používajte frázy ako / "Idem na chvíľku preč a vrátim sa."
Komunikujte s nimi a pripravte ich na to / "idem teraz na poštu"
Ponúknite prechodový objekt / plienka, obľúbený plyšák, tvoja vôňa.
Po návrate upevnite svoj vzťah / dotykom, slovom, pohľadom, pokojom
Riešenia a ďalšia podpora
Na zmiernenie separačnej úzkosti je dôležité pracovať na budovaní dôvery a sebavedomia dieťaťa. Rodičia môžu skúsiť:
- Postupne predlžovať časy odlúčenia.
- Pri rozlúčke vytvoriť krátke a pozitívne rituály.
- Poskytovať dieťaťu bezpečné miesto a osobu, kde sa môže cítiť pohodlne.
- Separácia úzkosti je normálnou súčasťou vývoja a s láskyplným prístupom a trpezlivosťou možno túto fázu prekonať.
Čomu sa vyhnite:
Nepodceňujte a nezľahčujte detské emócie "To nič nie je, prestaň" "už si veľký, veľká".
Neodchádzajte potichu, dieťa bude neisté a môže sa cítiť zradené.
Netlačte dieťa na cudzích ľudí, ak ešte nie je pripravené.
Jemne a citlivo, postupne, pomaličky, jasne a priamo dokážete krok po kroku eliminovať prejavy separačnej úzkosti a naučiť dieťatko, že tak ako odídete, vždy sa aj vrátite a je to všetko v poriadku. Sú to dôležité kroky k posilneniu pocitu bezpečia, stability a istoty.
Separácia úzkosti je normálnou súčasťou vývoja a s láskyplným prístupom a trpezlivosťou možno túto fázu prekonať.
