Sme skutočné tak "slepí"?
Práve tieto slová použité v našom názve, spomenul Frédérick Leboyer vo svojej prelomovej a zároveň mnohými odborníkmi odmietanej knihe Pour une naissance sans violence už v roku 1973. Francúzky pôrodník a riaditeľ parížskej Fakultnej kliniky do svojich 56 rokov vykonával toto krásne povolanie. Po vydaní spomínanej knihy sa v danom čase rozhodol ukončiť prácu pôrodníka a začal písať. Dožil sa krásnych 99 rokov a zomrel len nedávno v roku 2017.
"Narodit se můžeme jen jednou. Nemáme k dispozici více pokusů či oprav. A přestože víme, že nás prožitek a zkušenosti z porodu mohou ve větší či menší míře ovlivňovat po zbytek našeho života, zrození stále věnujeme jen velmi málo pozornosti anebo snižujeme význam jeho vlivu."
(Leboyer, 1974)
Táto kniha a názory v nej obsiahnuté už v tom čase ochromili celú odbornú oblasť. Ako môže niekto pohŕdať a kritizovať rokmi aplikované postupy a medicínsku prax? A predsa. Jeden z mnohých, ktorý dlhé roky praktizoval tieto zaužívané postupy pochopil, že to má byť všetko inak. A dnes skoro 50 rokov odvtedy, čo sám jasne a presne pomenoval medicínske praktiky, postupy a názory na pôrod, ich nevhodnosť použitia, sa v niektorých zemiach stále nič nezmenilo. Táto kniha sa však nepozerá na pôrod a tú ženu. Ženu, ktorá v tomto prípade nehrá tak dôležitú úlohu. Konečne sa niekto zamyslel a začal pozorovať pôrod a to dieťa. Konečne si niekto všimol v procese pôrodu dieťa samotné.
Zdroj: Frédérick Leboyer / Institut I.M.S Stockholm
Možno práve štýl akým je písaná táto kniha mohla pobúriť odbornú verejnosť. Sarkazmus a irónia s vtipným odľahčením, diskusné prvky a nestarnúci žargón vzbudzuje o to väčší záujem čítať bez prestávky ďalej. Netrpezlivo hltáte slovo za slovom a čakáte, ako sa to ešte vyvinie. Celú som ju preletela a doslova užasnutá s akou ľahkosťou, vtipom a nadhľadom píše o tak vážnej situácií. Možno práve preto s ľahkosťou, pretože je tak vážna...
Okrem jedinečne písanej veľkej pravdy a skutočnosti o samotných pôrodoch a postupoch, sú tieto stránky obohatené fotografiami z pôrodného prostredia priamo z archívu aj samotného pôrodníka Frédéricka Leboyera. Autentické, často prekvapivé až šokujúce. Potom láskavé a plné nehy.
Áno, tak to má konečne byť!
Zdroj: Pierre-Marie Goulet
Všimnite si ten blažený výraz na tvári práve narodeného dieťaťa na tejto druhej sérii fotografií, pokoj ktorý z nich vychádza, neha, ktorá ich dotvára. Len vnímajte, nič viac k tomu netreba hovoriť...
Leboyer popisuje nielen kritický pohľad na zaobchádzanie s novorodencom, ako je napríklad ostré svetlo a reflektory omamujúce jeho prižmúrené oči, chlad vonkajšieho prostredia obklopujúce nahé dieťa, hluk nástrojov a hlasné pokyny personálu rinúce sa miestnosťou, očakávanie kriku a hrdelného revu bábätka, ktoré nie je ani žiadúce ani potrebné, no často žiaľ spôsobené plieskaním po zadočku alebo visom hlavou smerom nadol, či mnoho iných drastických praktík denne aplikovaných aj na našich deťoch. Predovšetkým nás ale oboznamuje aj so svojimi novými návrhmi, poznatkami z dlhoročného pozorovania a láskavými postupmi, akými sú napríklad dnes už známy Leboyerov kúpeľ. Miesto, ktoré pripomína matkino lono a opätovne navracia narodené dieťa do sveta beztiaže a istoty. Teplé, láskavé a jemne prostredie je spôsob, ako správne s rešpektom a ohľaduplnosťou privádzať deti na tento svet. Svet, ktorý je zrazu neznámym chladným miestom, plným kriku, hluku, svetla, studených nástrojov a ostrého dezinfekčného pachu, ktoré nemajú nič spoločné s mamou. Jediným doteraz známym miestom, tak láskavým a bezpečným.
Voda, ...tak čistá, tak láskavá, tak jemná, tak teplá, tak hebká...
S láskou, Baška
Zdroje:
- Leboyer, F. (2020). Porod bez násilí. (1st ed.) Malvern.
Autori fotografií:
- Pierre-Marie Goulet, Frédérick Leboyer, Institut I.M.S.